Dátum 9. 10. 2023 zostane v profesijnom kalendári MUDr. Michala Nemca z Košíc nezabudnuteľný. Vtedy sa mu totiž podarilo po dlhej ceste otvoriť vlastnú ambulanciu všeobecného lekára a naplniť si svoj celoživotný sen, aj keď cesta k jeho naplneniu bola oveľa komplikovanejšia, ako očakával.

AKO SOM SA STAL VŠEOBECNÝM LEKÁROM…

Vždy som chcel byť všeobecným lekárom. Už v jedenástich rokoch som premýšľal o medicíne a v osemnástke som sa rozhodol, že chcem byť všeobecným lekárom. V škole ma bavili prírodovedné predmety, páčilo sa mi, ako medicína funguje, a vzor som mal aj v rodine v osobe strýka, ktorý je lekár. Aj rodičia ma vždy viedli k tomu, že druhým treba pomáhať.“

Na Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa mu podarilo dostať až na tretíkrát. Medzitým študoval v Bratislave na Chemickej fakulte aj verejné zdravotníctvo. „Bolo to však skôr z donútenia, ale štúdium v Bratislave ma naučilo samostatnosti a novému zmýšľaniu.“ A doktorovi Michalovi rozhodne nechýbala ani vytrvalosť, pretože sna stať sa lekárom sa nevzdal.

Pri štúdiu medicíny ho zaujímali najmä klinické predmety ako interná medicína, chirurgia, patológia, patofyziológia aj histológia a výskum. „Nebol som dosť dobrý študent v tom zmysle, že štúdium medicíny je skôr o tom sedieť hodiny nad knihami. Nemám v sebe potrebnú trpezlivosť, ale vydržal som.“ Štúdiu medicíny vyčíta príliš veľa teórie a nedostatok praxe, v ktorej by sa medici učili lepšej komunikácii s pacientom a už dopredu by získali diagnostické zručnosti. „Ja som to skúsil inou cestou. Už po druhom ročníku som začal pracovať ako sanitár na 4. internej klinike. Chcel som spoznať prácu zdravotnej sestry a mať kontakt s pacientom. V praxi som bol popri škole až do šiesteho ročníka.“

Doktor Nemec šiel už na medicínu rozhodnutý, že sa chce stať všeobecným lekárom. „Ide o veľmi krásny odbor, pretože musíte mať znalosti z každého odboru. Práca je pestrá, nemáte v ambulancii jednu diagnózu, ale za deň vám príde 20 pacientov s rozličnými diagnózami. Toto je pre mňa na všeobecnom lekárstve najviac zaujímavé – ten medicínsky rozhľad. No a potom je už na každom, čomu sa ako všeobecný lekár prioritne venuje.“ Podľa neho je dodnes všeobecné lekárstvo podceňovaným odborom, ale zastáva názor, že všeobecní lekári odbornou prácou dokazujú, že im v medicíne patrí popredné miesto. „Zaujímavé je, že v zahraničí je považovaný všeobecný lekár za jedného z najväčších odborníkov v medicíne. Na Slovensku je to, žiaľ, stále ešte presný opak.“

Podľa doktora Nemca je veľká škoda, že sa s takýmto chápaním odboru nezačína už počas štúdia medicíny. So zoznamovaním sa so špecializáciou sa začína až v piatom ročníku a úplne chýba prax. „Študenti by mali viac chodiť na pracoviská, ktoré robia výkony v ambulanciách všeobecného lekára.“

Rezidenčné štúdium absolvoval doktor Nemec v rokoch 2019 – 2022 v Železničnej nemocnici v Košiciach.

MOJA CESTA K VLASTNEJ AMBULANCII…

Ak si chce mladý všeobecný lekár po atestácii otvoriť súkromnú prax, má dve možnosti. Buď odkúpi existujúcu ambulanciu, napríklad od staršieho lekára, alebo si založí vlastnú. Jednoduchšia je prvá možnosť, lebo získate zabehnutú „prevádzku“ aj s pacientmi, a v podstate okamžite môžete naplno fungovať. V druhom prípade musíte najskôr nájsť vhodné priestory, získať všemožné povolenia, ambulanciu kompletne zariadiť. A keď konečne otvoríte, spočiatku nemáte žiadnych pacientov, teda ani príjem.

Doktor Nemec skúšal obe možnosti. Po sérii sklamaní a po zrušení sľubov starších kolegov sa rozhodol, že otvorí ambulanciu „na zelenej lúke“. „Dokopy som riešil trinásť ambulancií, a zakaždým si to ten starší lekár buď rozmyslel, alebo boli podmienky veľmi nevýhodné. Pri jednom z posledných pokusov sa to skončilo tak, že keby som nemal advokáta, asi by som prišiel o dosť peňazí.“ Aj keď vedel, že začínať od nuly nie je ľahké, na jeho rozhodnutí sa mu páčilo, že si všetko môže naplánovať podľa vlastných predstáv a zabezpečiť si všetko podľa seba.

Pri procese zakladania ambulancie sú podľa neho najdôležitejšie informácie, ktoré v tom čase neboli k dispozícii. A tak zisťoval u kamarátov, kolegov, na úradoch. Dnes už na stránkach ministerstva zdravotníctva majú začínajúci lekári k dispozícii manuál. Výhodou doktora Nemca bolo, že ho baví aj manažment a marketing. Na ambulanciu šetril s manželkou finančné zdroje tri roky, popri práci v nemocnici bral doktor Michal služby navyše, ale aj tak sa úveru z banky nevyhli. A tretím krokom boli priestory, ktoré nájsť v Košiciach bolo extrémne ťažké. A keď sa to konečne podarilo, nasledoval legislatívny kolotoč – od licencie, hygieny, VÚC, cez Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou až po zdravotné poisťovne, sociálnu poisťovňu, NCZI. „Od podpisu nájomnej zmluvy mi to trvalo štyri mesiace. Štyri mesiace čakania, urgovania, vybavovania, pretože jedno nadväzovalo na druhé. Ale musím priznať, že prístup úradov bol ústretový.“

Doktor Michal nakoniec ambulanciu otvoril, ale po ôsmich mesiacoch ju presťahoval do väčších priestorov, pretože vedel, že pôvodná ambulancia mu už o tri roky nebude stačiť. „Práve sa uvoľnili vhodné priestory v lokalite, kde som vždy chcel mať ambulanciu – blízko univerzity a veľkej nemocnice, s dobrou dostupnosťou spojov a parkovania. Bola v nich predtým ambulancia všeobecného lekára, čo mi uľahčilo situáciu, posudzovanie z hygieny bolo trochu jednoduchšie.“

ZAČÍNAME…

Čo definuje prácu všeobecného lekára v novootvorenej ambulancii? Doktor Nemec bez váhania vysloví slovo stres. „Stres, či prídu a odkiaľ prídu pacienti, stres, či to utiahnem, stres z rizika možného krachu. Zatiaľ máte totiž nulový príjem, ale náklady stopercentné – na nájom, mzdy, energie, prístrojové vybavenie ambulancie, na potrebný materiál. Najkritickejší je prvý polrok až rok.

Pre fungovanie ambulancie sú najdôležitejší pacienti. Jeho prví boli z radov rodiny, kamarátov a známych, ďalších oslovoval počas služieb na pohotovosti alebo prostredníctvom sociálnych sietí, na ktorých udržiava doktor Nemec so súčasnými aj perspektívnymi pacientmi aktívnu komunikáciu. „A pomáha aj zdieľanie medzi ľuďmi. Ak so mnou majú pacienti dobrú skúsenosť, šíria to ďalej a prichádzajú ďalší. Nechcel som robiť žiadny falošný marketing. Len som chcel, aby ľudia za mnou chodili kvôli mojej práci.“ Pacienti začali postupne pribúdať.

Po dvoch rokoch fungovania ambulancie má doktor Nemec 700 pacientov. Uživia ambulanciu tak, že nie je v strate, ale zatiaľ neuživia samotného lekára, ktorý chodí ešte stále do služieb na pohotovosť v Košiciach a na oddelenie dlhodobo chorých v nemocnici v Gelnici.

Ambulancia však dnes funguje už podľa pôvodných predstáv, kde je lekár sám sebe pánom. „Ordinačné hodiny mám prispôsobené môjmu dennému režimu, nakúpil som všetko možné prístrojové vybavenie, spolupráca so sestričkou funguje na základe vopred dohodnutých pravidiel.“ V ambulancii nájdeme EKG, ABI prístroj, analyzátor na zisťovanie CRP, glykovaného hemoglobínu a pod. Vyšetrujú testom na okultné krvácanie, zisťujú markery kardiálneho poškodenia… „Mojím snom je mať v ambulancii ultrazvuk, ale naň ešte nemám dostatok financií.“

PRÁCA VŠEOBECNÉHO LEKÁRA NIE JE LEN O MEDICÍNE…

Keď opustí ordináciu posledný pacient, lekár sa nezbalí a neuteká domov. Zostáva v ambulancii ďalšie dve-tri hodiny, aby dal dokopy všetky „papierovačky“. „Bohužiaľ, musím povedať, že medicína je možno len 30 % práce všeobecného lekára. Veľa lekárov pracuje dlhšie, ako je ich pracovný čas.“ Všeobecný lekár je totiž v prvom rade zamestnávateľ. Musí sa venovať personálu – poučovať ho, vzdelávať, usmerňovať, manažovať. „Musí sa starať o všetky legislatívne procesy súvisiace so zamestnancami – či majú BOZP, kurz prvej pomoci, a priebežne to kontrolovať.“ V druhom rade je všeobecný lekár podnikateľom a manažérom, ktorý rieši financovanie ambulancie, legislatívne procesy súvisiace s jej prevádzkou, komunikáciu s poisťovňami, a dôležitý je aj ďalší plán rozvoja ambulancie.

A to sme sa dostali k ďalšiemu dôležitému aspektu práce všeobecného lekára, ktorým je kontinuálne vzdelávanie. „Lekár musí odborne a vedomostne rásť. Preto sa rád zúčastňujem všetkých možných foriem vzdelávania. Na odborných podujatiach okrem naberania vedomostí na prednáškach stretávam aj svojich kolegov, a výmena skúseností, ako to robia oni, je neoceniteľná. Ak sa aj pacienti trošku hnevajú, že dnes neordinujem, pretože som na nejakom vzdelávacom podujatí, nemám výčitky, pretože to robím v prvom rade pre nich.“

VŠETKO PRE PACIENTA…

Vo svojej lekárskej praxi si doktor Nemec zakladá najmä na ľudskom, empatickom a individuálnom prístupe k pacientom. Nikdy nechcel byť lekár, ktorý iba rozdáva výmenné lístky, ale sám sa chce postarať o svojich pacientov.

„Už odmalička ma rodičia učili k rešpektu a empatickému prístupu k druhým ľuďom. A tak sa usilujem komunikovať aj v práci. A to, že som si sám vytvoril môj pacientsky kmeň mi tiež umožnilo nastaviť si pravidlá spolupráce a komunikácie s pacientmi podľa svojich pravidiel. Nájdu ich na internete, a vo vzájomnej komunikácii sa ich učia dodržiavať. Napríklad, že ordinačné hodiny sú dopoludnia pre objednaných neinfekčných pacientov a popoludní pre infekčných – aby sa nemuseli stretávať.“

Okrem práce v ambulancii je cieľom doktora Nemca aj vzdelávanie pacientov v oblasti zdravia. K tomu využíva sociálne siete – Facebook a Instagram.

Slúžia nielen pre hromadnú komunikáciu s pacientmi, ale aj ako platforma pre edukáciu pacientov.

PO AMBULANCII AJ ČAS PRE SEBA…

To, či sa nám v živote aj v práci darí, alebo nie, závisí od psychickej pohody, ktorú si v sebe nosíme. Nájsť však ten správny balans medzi povinnosťami a oddychom je niekedy naozaj ťažké. Lekári často v tejto oblasti pomáhajú svojim pacientom, niekedy však, pod ťarchou zodpovednosti za druhých, nevedia pomôcť sami sebe. „Je to obrovská téma a zaujíma ma stále viac,“ tvrdí na margo  problematiky psychického zdravia lekárov doktor Nemec. „Tie tlaky zo všetkých strán – zo strany pacientov, poisťovní, kontrolných orgánov – sú na lekára obrovské. Sám zaregistroval vo svojom okolí kolegov, ktorí ordinujú 3 – 4 dni v týždni, pretože potrebujú viac oddychu.“

„Sám momentálne hľadám balans medzi prácou a rodinou, povinnosťami a priateľmi. Niekedy sa mi to darí, niekedy nie. Ale pri rodine je to jasné, pretože máme malú dcérku, tak sa usilujem byť naplno aj dobrý otec a dobrý manžel. Chvíle strávené spolu mi pomáhajú odbúravať všetok stres.“ A druhou aktivitou, ktorá mu pomáha nájsť rovnováhu, je fyzický pohyb. Dvakrát do týždňa si nájde čas na posilňovňu. „Aj v súkromí sa treba starať o vzťahy – s rodinou, priateľmi, lebo ak bude dlhodobo na prvom mieste len práca, tak sa nám v súkromí všetko rozpadne.“

VŠETKO SA LEN ZAČÍNA…

Doktor Martin Nemec si teda naplnil už svoj školský sen – byť lekárom, aj svoj mladícky sen – byť všeobecným lekárom a mať vlastnú ambulanciu. Jeho cesta však pokračuje ďalej.

Chcem to dotiahnuť ďalej v počte pacientov, v prístrojovom vybavení ambulancie aj v jej celkovom vizuáli. Aby to bola pekná ambulancia. Neviem to inak povedať.“

A prečo ho napriek ťažkej ceste, ktorú hneď na začiatku kariéry skúsil, baví ešte viac byť všeobecným lekárom? „Baví ma rozmanitosť pacientov a všetkých možných vyšetrení, ktoré viem urobiť. Baví ma byť sám sebe pánom a mať vlastný ‚biznis‘. Ale predovšetkým ma baví pracovať s ľuďmi a pomáhať im na ceste k zdraviu, no aj v tom, ako si existujúce zdravie udržať. Baví ma robiť pre nich osvetu a vzdelávať ich, aby mali lepšiu kvalitu zdravia. A verím, že v budúcnosti budem mať príležitosť vzdelávať aj medikov a kolegov v atestačnej príprave v tom, čo je všeobecné lekárstvo, aký je to pestrý a inšpiratívny odbor medicíny.“